.break.fast.at.tiffany's

Došlo mlieko
Hneď sa vrátim
povedal si
a už ťa nebolo
Vzal si si kabát
čo nosíš stále
obnosené tramky
skryl pohľad pod ofinou
a vykráčal inak ako obyčajne
Tak... navždy
Až dvere v pántoch zaplakali

A ja som sa tváril,
že sa nič nedeje
a rátal svoje zrnká piesku
a v ich lesku hľadal
- vlastne... nehľadal.

Počúval som
ako stolička píli uši
hrnček a šálka
ostali na linke
a už si nemali čo povedať
oba nedopité
so zlomeným rožkom odvčera
a omrvinkami - trúsili sa všade
tak, že ich už nikdy všetky nepozbieram

A tak som sa tváril,
Že sa nič nedeje
a rátal svoje zrnká piesku

v sne o vresku
vzdychol som si
a rozvíril záclony
mávali ti
keď sa dívali
ako kráčaš do obchodu
opačným smerom
kým ja som utrel
rozliate mlieko
a vyhodil prázdnu krabicu
a pohár čo pretiekol

Stále sa tváriac,
že sa nič nedeje
snažil sa rátať zrnká piesku

Niekedy ich vidíš všetky,
Niekedy ich rátaš pod lupou
Niekedy ich vidíš v dunách
A rátaš na dlane
Ale vždy tečú medzi prsty
A aj keď nechceš
Utekajú
A ak silno dychtíš
Utečú

Nechcelo sa mi dokončiť tvoju krížovku
A vyfúknuť ti sám správnu odpoveď
ani umyť riad za nás oboch
Nemal som náladu
Ísť sa tváriť, že sa niečo deje
Nemal som už ani chuť na nedopité kávy
Ale stáli tam tak horkočierne
Že som vstal
a z chladničky vybral jednu z krabíc mlieka
rozriedil ich
a dojedol nedeľňajšie mlčanie