.ú.sme.v

...alebo aj .konce môžu byť šťastné... déja.vu...

V poriadku... všetko bude zas ó.ká... Ja sa zas pozbieram... a zas sa budem smiať na tvojich vtipoch a tváriť sa, že svet sa točí rovnako ako včera... aj keď už nie... tak závratne...
Zas bude všetko v poriadku... dni budú pomaly utekať a tiecť ako pieskové duny a mesiac bude opäť tak detinsky strašidelný...
Zas bude všetko fayn... a ja sa zas nájdem...
Len musím na chvíľku stáť... a dýchať...
Som trošku unavený z toľkého strácania...
Ale zas bude všetko fayn...
Aj keď ťa strácam...
Aj teba...

Keď som ťa vtedy stretol, vybavilo sa mi ako som ťa videl prvý krát... a zas na mňa dýchol život a ja som cítil, že dýcham... mal pocit, že veci sa nedejú zbytočne a že všetko zapadá ako slnko a dieliky puzzle... že nič nie je zbytočne zbytočné... znova som mal chuť smiať sa... lebo som našiel dôvod.
Vtedy, keď som ťa videl bez ryžového púdru a čiernych kaderí, všetkého čo nosíš, aby si sa zakryla, bez všetkého, čo v konečnom dôsledku krylo teba a ja som ťa nikdy nevidel... nikdy nevidel nahú... nikdy nevidel takú krásnu. Nikdy som ťa nevidel takú šťastnú.

Strácam...

A teba som stratil...

Ale my...
hm... my...lujem ťa... ešte viac ako kedy predtým... milujem...
A len ma infantilne zavistlivým spôsobom mrzí, že som ťa tak nevidel skôr... že som to nebol ja...
Prepáč mi...
Prepáč, že som nedokázal my.lovať...

Buď štastná a tancuj k nebu a späť
Buď štastná a nebo vznieť
Buď štastná...

...a i ja sa nájdem...

Lebo som ťa stratil.