Skúšaš kam až zájdem
Nevidíš, že kroky činia kilometre
Kilometre diaľku
diaľka rozdiely
Podceňuješ jedno
Že som svetlo
A tma
Čo sa nikdy nedelí
Nikdy
Nebudem nenávidieť tento svet
Nikdy
si to nedovolím
Nikdy
Neprestanem milovať a usmievať sa
Presne tak ako kedysi
Mi to nedovoľovali moje dôvody
(A ty, jedno ráno zbadáš
len prázdu miestnosť a tvoje ego
netušiac, kam sa všetci podeli...)
streda 29. apríla 2009
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
1 komentár:
tibi...ja som sa prave rozhodla ze prestanem pisat, lebo vsetko co mam v hlave, cely ten bordel ktory neviem pospajat do nicoho kreativneho ty proste napises par vetami...dokonale...vzdavam sa idey umelca v sebe, budem si po svoje myslienky chodit na tibiho balkon:)
Zverejnenie komentára