.2.16.AM

"Pravidlá robia z každej hry rutinu a z každej priamky kružnicu."

Dnešok ma zas neúnavne od prvého akožeslnečného lúča v tej akoželetnej bohapustej kose až do (dúfam) posledného úprdku spiaceho spolubývajúceho presviedčal, že aj život sa od istej chvíle mení na nudnú kliché galashow.
Raňajky neobvykle mimo študetskej cely dúfajúc, že keď človek vyzlečie železnú košeľu, bude sa dýchať ako na divokom výlete do neprebádanej džungle. Ale smog, šťanky bezdomovcov ranných potrieb ulice a umelina vanúca z každého nóbl obchodu s výrobou vo voňavej Číne a Indii mi do toho nejak nepásla. A prečo som si myslel, že žito, akokoľvek mleté, môže chutiť inak?
Rovnaké pohľady, rovnaké nálepky na čelách okoloidúcich a ja žasnem kedy som zmeškal masovú veľkovýrobu značky HUMANnik... dobrý, nech sa páči, dovi... ale hej, aj smiech, vrava, život, šecko je... ale kde to má vypínač, prosím Vás? Už všetky repliky poznám naspamäť...
Po ako inak neobyčajnom obede, ktorý asi chutil... a asi ako žito... aj keď kura a ryža... mám zas pocit sýtosti naplnenej diery aj keď chuťové bunky posielajú ďakovný list za prežité roky s vyhliadkami kdesi na Maui... ale horkosť zostala, najvernejšia. Myseľ neskutočne bavím pestrými možnosťami vymoženej TECHnik-y a kebyže neviem, že sa bavím, tak sa asi (sa) zbavím. Sociálne siete praskajú (re)sekciou Hotnjús, fotky, nacukrené papuľky a psie (ale inak sexy!) očká alebo deformácia ksichtu a chrbtice hypnotikami na fasa akciách čo boli ppc, zabava tisícpäťsto, statusy, prejav neskutočného zdieľania duše, telesných, psychických, finančných stavov pokrytecky zakrpatelých do formy piatich písmen z pôvodného dialógu pri čaji, kvízy! ktorých odpoveďe poznám skôr ako ich začnem, lebo som iste to naj...(doplň si)... čo kedy dotklo zem a ty isto tiež.
A tak si do mozgu nechám napumpovať cudzie životy a cudzie príbehy, cudzie slová v cudzích dialógoch s cudzími ľudmi a chvíľu sa hrám, že je to vzrúšo, ale po chvíľke pokusu sebaklamu zas odpočítavam sekundy do polnoci, recitujúc postavy. Asi by som mal prestať námesačný písať celý Hollywood...
Tento svet ma dnes nudí. Poznám v ňom všetko a nič viac tu nie je, len o kúsok viac hmoty ako antihmoty... che, koľká škoda. Unavuje ma, akí ste slepci so zrkadlom, hrdinovia z blata do hovien, prekonávajúci vlastný tieň na poludnie...
a ja presne ako vy... ja nerád hrám podľa pravidiel!
A tak, hoc je už 136 minút zajtra, nepočítam to. Rýchlo zavriem oči a vy pôjdete zabrieždiť na lepšie zajtra.