streda 2. marca 2011

.paroxys.mal

Unavený. Na smrť. Sedím. Nemôžem zastať. Nechcem. Radšej. Hoci zíval som už na obed. Ruky mi voňajú(?) za vanilkou a parafínom. Ešte stále. Iritujúce. Mám pocit, že niečo mi uchádza. Ja to naháňam. Ale viem, že to nedobehnem. Skôr tuším(?). Možno chcem. Nemôžem zastať. Viera je sviňa. Byť optimistom je ťažšie než sa zdá. Aj keď lahšie ako som si predstavoval. Čo z toho? Alebo len zas utekám pred tým, čo nechcem. Alebo skôr chcem. Aspoň chvíľu chcem žiť na slnečnej strane zemegule. Chce to slowmotion. A mňa bolia haluxy. Padajúca hviezda. Neveští nič dobré. Či? Nemôžem zastať. Tentoraz by som zmizol. Potrebujem si vybrať. A to chcem najviac. Aj keď to najviac nechcem.
Asi to vôbec nedáva zmysel. 
Viem. 
Presne to sa snažím povedať.

Žiadne komentáre: