.p.lám.eň

"Nehovor hladnému, že je hladný - povedz mu ako sa nasýtiť."

Hovoríš mi všetky tie veci
o ktoré som ťa nikdy nežiadal
akoby mimochodom, z dobrej vôle
Hovoríš a ja cítim závan skazeného déja vu
vyexpirované inotaje
v pamati rokmi vrytý rým
Hovoríš a tváriš sa tak neobyčajne vyrovnane
že chvíľu mám pocit, že ti zasa uverím.

Moja duša však našla spôsob ako blčať ďalej.
I bez teba.
Bez tvojich ciest,
bez tvojich cností,
bez tvojho zápalu.

A i keď nadomnou lámeš rukami
zhora
odtiaľ len ťažko zbadáš, že rastiem
do výšky
A i keď sa tváriš, že kráčaš ďalej,
to ty tu teraz stojíš
a kladieš mi na srdce rozorvané
čo povedal si už miliónkrát
prázdno
preplnené tvojím rečnením

kým ja už svietim, dobre známym úsmevom.

V jednom sa ale mýliš.
Moja sila tkvie v prekonaní vlastných zlyhaní
neľutujem
ja blčím ďalej
ty ďalej dúchaj,
a ja zatiaľ celým svetom zahorím.